Otázka „Čia je to emócia?“
Vždy, keď vás po rozhovore zaplaví ťažoba, zastavte sa a spýtajte sa: „Čo z toho, čo teraz cítim, je naozaj moje, a čo som len nasal od druhého?“ Nie je to chlad. Je to rozlíšenie.
Skončila sa porada. Trvala hodinu. Vy ste z nej väčšinu času len počúvali. Kolega mal problém doma, jedna členka tímu sa rozplakala kvôli klientovi, ďalší bol frustrovaný z termínov. Povedali ste možno tri vety. A predsa, keď za nimi zaklaplo dvere, sadli ste si na stoličku a cítili ste sa, akoby vás niekto vyžmýkal ako handru. Boli ste úplne prázdni. Hovorili ste si: „Veď som len sedel a počúval, prečo som taký vyčerpaný?“
Vy ste tie emócie nepočúvali. Vy ste ich prežívali. Nasali ste smútok jedného, frustráciu druhého, úzkosť tretieho. A všetky ste si odniesli domov vo vlastnom tele. Stala sa z vás firemná terapeutka. Bez výplaty a hlavne bez superviízie.
Ak ste človek, za ktorým všetci chodia, lebo „vy tomu rozumiete“, a po každom takom rozhovore ste vy tí vyčerpaní, táto epizóda je presne pre vás.
V minulej epizóde sme si povedali, že každý vyhára inak, podľa svojich talentov. Dnes ideme do prvej z domén: do vzťahových talentov. A pozrieme sa na druh vyhorenia, ktorý sa neliečí dovolenkou, lebo nepramení z množstva práce, ale z množstva cudzích emócií, ktoré nosíte za iných.
To, čo zažívate, má svoje meno. Psychológ Charles Figley to v deväťdesiatych rokoch nazval únava zo súcitu (compassion fatigue). Pôvodne ho popísal u zdravotníkov, terapeutov a záchranárov. Ale platí presne tak isto pre lídra, za ktorým chodí celý tím s otvoreným srdcom.
Neurovedkyne Tania Singerová a Olga Klimecki neskôr ukázali, že empatia a súcit sú v mozgu dve úplne rôzne veci. Empatia vás vyčerpá, súcit dobíja. Rozdiel je v jednej vete a presne ten vás zachráni pred vyhorením.
Cieľom nie je prestať cítiť. Cieľom je zostať vnímavý bez toho, aby ste sa v cudzích pocitoch utopili.
Vždy, keď vás po rozhovore zaplaví ťažoba, zastavte sa a spýtajte sa: „Čo z toho, čo teraz cítim, je naozaj moje, a čo som len nasal od druhého?“ Nie je to chlad. Je to rozlíšenie.
Po náročných rozhovoroch potrebuje vaše telo signál „koniec“. Vymyslite si fyzický prechod: umyte si ruky, prejdite sa, zhlboka vydýchnite pri otvorenom okne. Nervová sústava potrebuje akciu, nielen rozhodnutie hlavy.
Nájdite si aspoň jedného človeka (mentora, terapeuta, kolegu), kde nemusíte byť tá silná opora. Kde môžete vyložiť aj vy. Opora nie je luxus, je to údržba.
Pripravila som pre vás pracovný list, ktorý vám pomôže zmapovať, od koho a aké emócie najčastejšie prebertáte, a vrátiť ich tam, kam patria. Stiahnutie je zdarma.
„Najsúcitnejší ľudia, akých poznám, majú najpevnejšie hranice.“ (Brené Brown)
„Vaša citlivosť nie je vaša slabosť. Je to váš najväčší dar. Ale len dovtedy, kým ho rozdávate z plného pohára, nie z prázdneho.“
Ak cítite, že už dlho dávate a nemáte z čoho, a chcete sa naučiť pracovať so svojou citlivosťou tak, aby vás živila a nie ničila, som tu pre vás.
Každú nedeľu posielam jeden e-mail s hlbšou myšlienkou a protokolom na ďalší týždeň.
Odoberať newsletterSpoločne sa pozrieme pod povrch toho, čo vás drží v napätí. Tridsať minút bez záväzku.
Dohodnúť rozhovor